Ako jazdec krajinou putoval

ja by som sa ho chytila a by sme instinktivne rozhodli akym smerom by sa slo a jedno ake by mal pomenovanie :-)

jazdca alebo udolia?

toho kto by siel na koniku :-)

zaujimavy clanok, normalne som ho precital na dva-krat, som to najprv nechapal :). A teraz premyslam kde som ja, a ci vobec som na koni alebo….:)

Hmm, typicky Majo ;-).
Ide scasti o semiologiu, takze sa pridam do polemiky k clanku:
Dobiehanie rozzurenych zbojnikov jazdcom je nonsenz. Skor by som uviedol, ze rozzureny jazdec dobieha zbojnikov - ktori ho uz zrejme okradli (cize by boli nerozzureni, kedze su snad spokojni s lupom, ledaze by bol jazdec nemajetny supak, ktoremu ani oblicku nemozno ukradnut), kedze su v udoli pred nim a nie za nim (ale to by sa uz stratilo ono ekvivokativne caro). Na otazku preco si zrazu trufa na presilu a predtym zrejme (v procese okradania) nie, mozme alibisticky zahlasit, ze jazdec spal alebo bol inak fyzicky indisponovany.
Vidim jednu nezrovnalost v tom, ze najprv pises, ze zivotne etapy su: “začiatok, koniec a kraj” a na konci clanku pises: “Človek je stredobodom pozornosti, pretože každého zaujíma, čo je ten kraj. Či je to koniec alebo začiatok niečoho.” Cize vymenovavat vo vete v rade tri pojmy za sebou, naznacujuc ich ekvivalentnu vahu a v inej vete definovat zaciatok/koniec ako subsidiarne pojmy toho kraja nie je korektne a moze to recipienta mystifikovat!
–
Ak rozoberieme blizsie pojem kraj: kraj je definovany v lexikone ako miesto s najvacsou vzdialenostou od stredu alebo okraj. Cize v pripade nasho udolia ide o zaciatok alebo koniec (pokial nie je viac sirsie ako dlhsie) alebo o jeho okraje. Osameli jazdci chytaju vahanie, ci pokracovat asi najviac na zaciatku udolia (kam asi vedie? je to tam bezpecne?) alebo v okoli stredu (kde to som? vsetko je take rovnake.. mam sa vratit alebo ist dalej?) a na konci mozno maximalne chytaju nostalgiu za udolim a obzru sa spat.. Ale na okraji udolia (v exkluzivnom zmysle, cize by neslo ani o zaciatok ani o koniec) asi nie - to by sa ten jazdec na okraji skor skryval pred niekym. Mozno by sa vahal nad tym, ci ti rozzureni zbojnici, ktorym sa chce skryt (alebo ich snipernut alebo co), vobec pridu.
–
Dalej sa v clanku hovori o kraji ako o psychologicky abstraktnom pojme, ako o nejakom zlome zivota, ako faze zmeny, ktora je medzi dvoma etapami. Ludia nachadzajuci sa v zmenach su isteze pre pozornost okolia atraktivnejsi (napokon bulvar sleduje najma zmeny v zivote celebrit, nie ich stereotyp ich zitia). Ono, ci zivotny “kraj” suvisi so zaciatkom alebo koncom nejakej etapy, je irelevantne, lebo po konci kazdej zivotnej etapy nasleduje zaciatok etapy inej, pokial nenastane fyzicky koniec zivota alebo koma samozrejme - ale to je uz vec, ktora nesuvisi s psychologiou uz, takze to netreba spajat. Ono tie kraje sa aj irecito pouzivaju v reci: “je na pokraji sialenstva”, “je na pokraji chudoby” a pod.
Dufam, ze som spravne pochopil pojem “kraj” ako ekvivalentny k zivotnej zmene. A Majo ty na kraji (ale inom nez spominane priklady urcite si, kedze conedlho sa chystas statnicovat..

myslim, ze prilis komplikujes. Islo prave o tu mystifikaciu Kazdopadne dakujem za komentar potesil