male slovo na stred pracovneho tyzdna

Publikoval » Katka » Marec 10th, 2010

Plavas a sam nevies kam. Pretoze nevies kde je druhy breh mora. Mrzi ma ze ti neviem povedat kedy tam doplavas a ci sa neunavis az prilis v tom hlbokom mori. Su veci ktore nezmenim a velmi ma mrzia. Asi tak zacinaju dnes moje myslienky. Viete co je krasa? Urcite pre kazdeho znamena cosi ine.

Posledne dni akoby som prestala vnimat vizualnu stranku ludi, kamaratov…je mi to nepodstatne. Viem ze zivot je zivot a clovek na to pozera, nebudem sa tvari zrazu ze je mi to jedno a ze ma to nezaujma. V podstate ma to zaujma, ved som clovek a mam rada pekne veci, prijemne… no ked sa clovek ocitne na inom brehu, straca prave krasa, uspech, peniaze a status uplne svoju podstatu. Nechcem rozoberat konkretny pripad – mozno neskor ked preglgam par veci. Nebudem sa ani tvarit ze zrazu ma osvietilo a budem uz iba dakovat, a tesit sa z inych veci a budem svata. To zasa tiez nie. No z casu na cas nie je spatne si uvedomit hodnotu zdravia a ludi ktorych mame na blizku. Myslim ze v tom dnesnom zivotnom zhone si to ani uz neuvedomujeme tak a niekedy moze byt neskoro. Hlavne ak zdravie padne, alebo ked niekto, kto nam bol blizky zrazu odide. Vztahy sa dokaslu vacsinou kvoli tomu ze jeden z dvoch  sa dal na iny level, alebo obycajne nedorozumenia. V tych castych pripradoch. To ze existuju pokrytci ktori iba predstievaju pre svoj vlastny prospech nejake tie “friendships” – to ani opisovat nebudem, lebo to pozname vsetci. Najsmutnejsie je ak si ludia nevedia priznat chyby, alebo povedat prepac, nech uz bolo cokolvek…a nevedia odpustit. Prilis zainteresovane sa hladime na nase urazene ego a dopadne to ako to dopadne – nevysvetlene vety. Mne sa to tiez stalo. A zopar z vas vie o com pisem. Spominam to preto, lebo to iste sa stalo zasa niekomu z mojho okolia – no tento krat som nemala ja s tym nic. Paradoxne som potom spominala danej osobe ze to nie je nic nove, sama to poznam :). By ste sa cudovali kolko takych nedorozumenich dnes kazdodenne prezivame. Uz len mimika, gestika moze sposobit nedorozumenie. Nie je mracenie ako mracenie. Nie je usmev ako usmev….vravi sa – telom sa neda klamat. Ale da sa, alebo som blba a verila som slovickam. Aj to je mozne :). A tak ako si velmi uvedomujem ake stastie mam, no nechcem to zakriknut. A tak velmi ako si uvedomujem, ze kto mi je kamarat a spoznavam to stale znovu na novo kazdy rok – niekto odide, niekto pride a ti co odisli nelutujem – nestali mi za to. A tak velmi ako dakujem a som stastna v tento okamih – tak velmi viem ze vsetko to co sa deje je zivot a bez toho by to nebolo ono.

Tak prajem vsetkym vela sil v tych chvilach ale neprajem vam pocit ze ste v kruhu priatelov a ste aj tak sami.

Vasa katuska :=)