milujem pomalé kroky

Môžeš kráčať po ceste ktorú majú za stratenú, no ty ako blázon zaľubený aj tak po nej pôjdeš. Aj ja som po nej šla, spolu s Tebou. A ani tie hady, blato do ktorého som kreslila NIE vám, tým, ktorý nám nepriali. Každý kráča určitou cestou, či to je osud, to netuším ale verím pocitu, ktorý ma často ovláda a to ten, ktorý šepká, aby som konala tak a tak, či onak. Uznávam, keď sa spätne pozriem, neľutujem, akurát ma pár vecí mrzí, ale človek sa učí, alebo život učí človeka?

Ty určite poznáš tiež tú chvíľu, kde jednoducho nenájdeš ani za neviem čo odpovedˇna to prekliate slovo PREČO JA? Aj ja som tie otázky mávala, a to často, až kým som sa postupne neučila odpovede na to slovo. Múdra? Sprostá určite nie. Ale čo je vlastne slovo sprostá? Aj tebe niekto raz povedal niečo také? A to prečo? Pretože si konal ináč, pretože si neišla cestou po ktorej chcel niekto ísť s tebou, pretože si nerobil to, čo sa očakávalo od Teba, pretože si bol iného názoru ako ona? Čo z toho vyplýva: väčšinou to je o inom názore. Teraz nevravím o vážnych veciach, ale skor o veciach, ktore naozaj neohrozujú nikoho život, max. tak ublížia - napríklad taký rozchod. Klasický problém medzi ľudmi, ktorý vedie aj ku nenávisti. A síce aj láska vie byť chorobná a vedie do hrobu. Ale zasa je to o tom, že to dvaja nevidia jednoducho rovnako a jeden z nich to nevie rešpektovať, lebo lebo..a zasa sme pri ceste, dve rôzne cesty, ktore idú viac od seba ako do seba.

Mám pocit, že niekedy človek zostane schválne stáť, aby si niečo uvedomil, ale niekto zasa zvládne kráčať a popri tom si ešte aj uvedomovať určité veci. Ja som stála často a rovnako často som kráčala a nechala za mnou a predo mnou voľne plynúť. Spolu s cestou kráča čas, ktorý je kedˇ milujes krátky, keď si sám, veľmi dlhý, ťažký a treba ho niečim zaplniť.

Aj cesta dieťaťa a cesta mamy - aj tie idú od seba, keď kráča svoje prvé kroky a pripravuje sa na vlastný život na svojich paprčkách. Cesta nie je len ako cesta, cesta ma veľa významov…

a tá moja? Tá moja má určite koniec, ale netuším či nie je za ňou aj začiatok - priala by som si. Viem, že čas sa zastaviť nedá ale môžem spomaliť kroky aby som si čo najviac vychutnala to, čo najviac milujem.

A ty? Ty sa prečo ponáhľaš, keď anjela s úsmevom vedľa seba máš a cesta určite ďaleká bude. Že pomalý krok s osobou, ktorá na určité kroky potrebuje čas, stojí možno viac za to, než bežať rovno na koniec tej svojej cesty.