Nedelná chvíľka

Publikoval » Katka » Máj 20th, 2007

Vieš čo môžu spôsobiť pokusy, osobná snaha? Veľa. A ty to vieš, viete to všetci. Tak prečo sa ale niekedy zdržíme a sme ticho. Prečo naznačujeme, že clivo nám je – i keď do včerajšku som to slovo poriadne nepoznala, no už viem. Nechal ma stáť, dobrý kamaráť, so slovom, že clivo mu je.

No nedalo sa nič robiť, veď nútiť ho nemôžem. Koľko ľudí nepovie ako im je, čo cítia, čo naozaj prežívajú. Áno, tá tajomnosť má svoje čaro a intimitu. Predstavte si, žeby každý vravel surovo to svoje a všetko vyklopal čo by sa len dalo – veď časom by to bola viac-menej nuda. Človek by povedal svoje, lenže v každom bdie trochu ten strach a myšlienka: na čo to budem rozprávať, keď toho človeka ani poriadne nepoznám. A je to potrebné? Alebo sa človek jednoducho len bojí, že niekto si vypočuje a odíde. Ten pocit, že človek mu dal svoju dôveru a on prakticky o ňu akoby ani nestál, alebo si to nevážil. Aj mne bolo občas smutno, keď som sa zdôverila a ten človek sa zmenil, alebo aj ja, a cesty kamarátstva sa na toľko vzdialili, že sme obaja ďalej už nešli. No dnes to vnímam akosik ináč. Vezmi si to tak, prečo sa bojíš dôverovať a povedať o sebe? Lebo sa za niečo hambíš, lebo je to citlivá téma,lebo je to niečo, čo neni bežné, alebo lebo je to skor tabu a neakceptované, alebo to vraví, že si niečo jednoducho nezvládol? Nie je to práve to, čoho sa bojíš? Prečo je tak ťažké si stáť aj za tými nie zrovna ružovými farbami života? Lebo ťa nebodaj vysmejú, že sa hráš na citlivkára? Nemyslím si. Nie nenútim, iba som sa zamyslela. Pozri sa do tváre a padnú ti slzy, pozri sa do tváre a pokojne sa usmej, že môžeš byť sám sebou pred sebou – ak sa ti to naozaj podarí.

A teraz pár príkladov zo života:

-         nepovedal jej, že ju stále miluje, napriek tomu si vypestoval akože nenávisť voči nej, lebo sa nevedel preniesť cez určité veci, ktoré sa v minulosti stali

-         zdôverila sa mu do poslednej bodky a on to na koniec proti nej použil, ako keby zabudol na dôveru, ktorú mu dala a dal na naivné reči inýc

-         vravel v hádankach, ostatní ho nepochopili, pretože v láske verit prestal a teóriam sa venovať začal, potápajúc sa do nich, aby nepocítil žial za ňou

-         nepovedala mu určité veci, aby si o nej nemyslel, že je detská, pri tom sa len vie tešiť z maličkostí a je sama sebou, čo je na nej práve to krásne

-         radšej si žije prakticky s pocitom, že láska aj tak nie je a tak na čo sa hrnúť do vzťahu a investovať, keď to aj tak skončí

 

a oni majú všetci určitý strach ktorý vytvoril blokády..alebo aj nie ..kto vie…

 



 

Momentálne nie ste prihlásený. Login »

Meno	Email (nebude publikovaný)
WEB:
Správa: