nikdy nepodceňujte kolaps
Publikoval » Katka » Apríl 13th, 2008
11.04.2008 – krásny deň, no ja som zostala na marodke. Na obed som sa vybrala doktorovi, dať sa vypísať – bolelo ma hrdlo, mala som horúčku a dva krát fit som sa necítila. Bolo fakt krásne, nasadila som slnečné bríle a v kľude som sa vybrala doktorovi. Šla som pešky, pretože som šla dvom doktorom a ten prvý bol na ceste ku druhému. U prvého doktora som čakala dve hodiny skoro, kým som prišla na rad – a to som mala termín. Stáva sa – po necelých 5 min som bola vybavená a keďže som mala čas, som sa pobrala domov teda. Najedla som sa a dala som si čaj a pobrala som sa ďalšiemu doktorovi po pnku atď. U toho som čakala chvílku, za to si ma doktorka poriadne prezrela – nepáčilo sa jej hrdlo. Dýchanie, tlak, kašlanie, ááááá – všetky procedúry so mnou prešla. „ Máte začínajúci zápal lymfatyckých uzlín. Máte alergiu na penicilín?“ ja: „uhm, neviem, asi nie“
Po návšteve u doktora som sa pobrala do lekárne, ktorá je hneď vedľa neho. S peknou taštičkou plnou liekov som sa pobrala rýchlo domov. Po ceste som videla nevestu a ženícha, ktorých som pod nosom ofrflala, ako je nevkusne nalíčená a podobné. Čakala som na električku, ktorá nechcela akosik prísť. Začalo mi byť čudne, tak som si čupla, lebo lavička tam nebola. Och konečne, električka prišla. Sadla som si. Po chvíli ma doslova napadol spánok, ako keby mi niekto dával narkózu. Takmer sa to nedalo ovládať. Vystúpila som a prestupovala som na autobus. Na ten som tiež čakala určitú chvíľu a keďže mi furt bolo blbo, tak som si zasa čupla bo na lavičke sedeli akésik tetušky – staršie odo mňa a tak čo im budem hovoriť, že mi je zle – nech ma pustia.
V buse mi už bolo o trochu horšie a nevedela som sa dočkať, kedy už konečne vystúpim. Musela som sa držať oboma rukami, tak divne mi začalo byť. Ruky a celé telo akosik ochablo a ledva som ho mala pod kontrolou. Keď som vystúpila z busu, prešla som na druhú cestu a vtedy som začala mať problémy s rovnováhou a celkovo držaním tela – chytila motačka, takmer som nič nevidela. Dotrepala som sa ku múriku, kde som sa na chvíľu oprela, zavrela oči a nadýchala sa z hlboka.
Otvorila som oči, a mala som pocit že tých 50 m k domu zvládnem športovo už. Prešla som pár krokov a – čierny film. Nepamätám si potom už nič. Zobudila som sa po pár sekúndach – max minúta dve mohli prebehnúť, myslím že viac nie. Strašne ma bolel nos, zuby a pery. O hlave ani nehovorím. Obrátila som sa, čo sa stalo. Ležala som medzi dvoma autami, hlava smerujúc na cestu. Rýchlo som sa posadila a chcela som vstať, ale mala som problémy – skoro som nič stále nevidela. Telo som mala zaliate studeným potom, nohy sa nechceli postaviť. Vschopila som sa – veď je to len pár krokov kruci!!!! Doťapkala som sa domov, ani neviem ako. Hľadala som zvonček naších dverí – paradoxne iba náš som videla – ostatné boli akoby zmazané.
Vo výťahu som sa rozpadla ako mrtvolka. Vo dverách stála mama ktorej som padla do náručia a zasa – čierny film. Keď som sa prebrala tak ma capkala po tvári, ktorú mi umyla studenou vodou, masírovala mi prsty – mala som ich modro-fialové-čierne. Vyzerala som ako zoombie – šedá tvár. Tak mi to porozprávala. Mala som kolaps – celkový a z toho všetkého som zostala v šoku. Mala som veľké šťastie v nešťastí. Mama ako vravela : bože, teba asi anjeli doniesli domov.
Keby som sa nebola pozbierala sama – keďže okoloidúci na mňa z vysoka kašlali – mohla som mať vážne problémy. Ľudia zomierajú na následky šoku – alebo zostanú v kóme – keď sa rýchlo nereaguje. Pri kolapse si mamina kamarátka rozbila hlavu – spadla nešťastne na cestu, dostala vnútorné krvácanie do mozgu na čo potom zomrela.
Keď mi to rozprávala, behal mi mráz po chrbte. Ja som si nesadla, ja som chcela dobojovať posledné kroky domov. Moja veľká chyba – mohla som na to doplatit v tom zlom prípade životom. Teraz už viem ako sa začína kolaps, teraz už viem, čo na budúce urobím –sadnem na chodník a počkám kým to prejde. Teraz už sa budem snažiť vždy nosiť fľašu vody pri sebe. Od teraz mi bude jedno či to bude niekomu smiešne, že si zrazu sadám na chodník, keď tam nie sú lavičky. Život mám len jeden a ten mi smiešny nie je. Dávajte si pozor a nepodceňujte to tak ako som urobila ja. Ten druhý také šťastie už mať nemusí…
001: nightwishak,
Apríl 21st, 2008 » 5:51 pm »Ahoj. Cital som tento tvoj pribeh a mozem ti povedat, ze si si taho dost vytrpela. Najma ma zarazilo to, ze ked ta ludia videli ako sa snazis vstat nic neurobili. To ma dostalo! Asi by sa nieco stalo keby ti pomohli neviem co su to za ludi dnes. Staraju sa len sami o seba. A druhy clovek v evidentnom probleme je im lahostajny.
Co sa tyka toho kolapsu, mne sa stalo nieco podobne kedy si uz asi 3x ale nie v takomto rozsahu ako tebe.
1. Prvy krat sa mi to stalo este ako malemu ked som raz v nedelu rano siel normalne do kostola na skusku zboru pred omsou. Prisiel som na skusku no bolo mi nejak zle od zaludka ale povedal som si, ze vsak to prejde, to nic nieje. Hmm skuska presla rychlo bola len pol hodinova a sli sme spievat na omsu. Ako zbor sme stali celu omsu (60-70 min) stale na jednom mieste. Zrazu pocas jednej pesnicky som zacal mat divny pocit, ze akosi zle vidim. Pretrel som si oci no nepreslo to. Iba sa to zhorsilo. Ochvilu na to som videl pred ocami kadejake somarinky obrisy fialovo- cerveno ruzove blesky ako by a zacala sa mi aj hlava tocit a v ustach som mal hrozne sucho. Ucitil som, ze zostavam nejaky slaby a ze mi je horuco. Tak som sa posunul dozadu a oprel sa a prestal spievat uz ani neviem co sa spievalo lebo mi v usiach piskalo tak ze som nic nepocul a vzapati mi zalahlo. Ked som si myslel ze uz je po, vratil som sa na svoje miesto no zrazu mi zostala velka zima a citil som ze ma zalial studeny pot a som cely mokri. V tom momente mi vsetko jedno. Veduci zboru si to vsimol a poslal ma s jednou babou von sadnut si. Neviem ako som sa dostal do zakristije. Pamatam si iba ze som siel s nejakou babou von a potom len ze som sedel a mal v ruke pohar vody. V hlave mi hucalo a citil som hroznu taku palivo stiplavu bolest v hlave.
Potom co mi povedali ostatny vyzeral som vraj velmi bledo a kazdy uz len cakal kedy ma vistrie. Neviem co mohlo byt pricinou tohto mojho vypadku, doteraz som na to neprisiel az kym som si neprecital tvoj pribeh.
2. Druhy krat sa mi to stalo cestou domov s Topolcian. Bol som vtedy u priatelky cez vikend a v pondelok rano sme stavali o 4 lebo sme sli na 5 na vlak s Trencina do Topolcian. Vsetko sa zdalo normalne. Ked som odprevadil priatelku do skoly siel som na autobus do Nitry. Na zastavke mi este nic nebolo a vsetko sa zdalo v poriadku. Prisiel autobus preplneny ludia sa tlacili v ulicke lebo vsetky miesta boli obsadene. Nastupil som drziac sa jednou rukou hornej tyce lebo ludia boli tak natlaceny. Neviem kolko sme uz isli ale zrazu mi len zotalo teplo, pocitil som ako sa zacinam hrozne potit a v ustach som mal cudnu chut. Pritom mi zalahli usi takze soferove radio som v okamihu prestal pocut. Pocul som len sumenie otom piskanie a znovu som citil tu cudnu bolest hlavy. Zacal som slabnut - este ze boli okolo mna ludia lebo by som to asi neustal. Pevne som sa chytil tyce, druhou rukou zas sedadla a citil som ako mi nohy tazeju a ochabuju zacalo ma kolisat s predu dozadu. Hovorim si “kurnik sopa co mi zas je, ved mi nic nebolo” zrazu len som zapocul hlas ako sa ma jedna pani spytuje, “je vam zle?” . Nebol som schopny ani slova povedat len som mal hlavu sklonenu lebo pohlad do svetla ma oslepoval a nebol mi prijemny. V tom s nicoho nic teplo zrazu ustupilo a oblial ma studeny pot. Citil som sa cely mokri a v hlave mi akoby vybrovalo taku bolest som citil. Vtedy sme uz boli skoro na stanici v Nitre takze som uz tuzobne ocakaval zastavku. Ked som vystupoval citil som sa neuveritelne slaby a musel som sa chytit zabradlia a prejst k volnej lavicke kde som si sadol a chvilu pockal na cerstvom vzduchu. Ked to preslo a postavil som sa mal som divny pocit v nohach ale postupne som citil, ze sa mi do nich vracia sila. Kupil som si mineralku a odisiel znovu si sadnut na zastavku. Do autobusu do Levic som isiel ako 4 takze som si siel hned sadnut. Sofer sa ma spytal ci mi nie je zle ked som nastupoval lebo som bol biely ako jeho autobus. “Dobre mi nie je”, povedal som mu ale uz je to lepsie a siel som si sadnut. Cestu domov som v autobuse zrejme prespal v takom polospanku lebo si pamatam akurat nejaku dedinu hned za Nitrou a potom uz len levicku stanicu ako sme vchadzali k vystupistu. Tam som sa zobudil. Zisiel som dole s autobusu a pomaly, cely mokry a oslepeny od svetla lebo mi nerobilo dobre este ani doma, citil som nejake trhanie v oku ….Ked som sa poobede zobudil tak som sa uz citil lepsie no stale som mal zlu farbu a citil som sa ako keby ma niekto do hlavy nakopal.
002: katka,
Apríl 21st, 2008 » 6:43 pm »hej nightwishak, toto presne bol kolaps..ani ja som to nepoznala…nebolo mi jasne ze to az tak daleko jazde..s tymi bleskami atd si to uplne presne opisal…ja si ani radsej nepredstavujem co sa moze stat ked nemas prekrveny mozog dlhsiu chvilu co vlastne pri kolapse k tomu dochadza…
davaj si pozor;-)
ps. to je koment roka tusim…..som si to viac krat precitala
003: nightwishak,
Apríl 21st, 2008 » 10:28 pm »vdaka aspon konecne viem co mi bolo stalo sa mi to uz 3x. mozno sa mi to stava s toho dôvodu ked mas pretazeny organizmus, ktovie co by sa dialo dalej keby to este pokracovalo. No radsej si to nechem predstavit. Ale vidis vsetko je na tom svete mozne.
Ano katka budem sa snazit si davat pozor i ked niekedy pride kolaps tak ze ani nevies preco vlastne a ako prisiel.
koment roka? preco myslis?
004: katka,
Apríl 21st, 2008 » 10:42 pm »leboo je to velmi dlheeeeeeeeee
ja uz vzdy nosim vodu pri sebe..aspon sa snazim….
005: nightwishak,
Apríl 22nd, 2008 » 11:28 am »Aha. No jasne troska som to prehnal. Nezdalo sa mi ked som to pisal, ze to bude az take dlhe no stalo sa. :-))
Tak treba mat vodu u seba keby to nahodou prislo a hlavne teraz ked uz zacne byt teplejsie vonku, tak sa riziko kolapsu moze zvisit. Davaj si na seba pozor.
5 Odpovedí