pohľad na Viedeň - 11.04.2007

Publikoval » Katka » Apríl 12th, 2007

Je 19h a slnko zapadá, na strechách sa odráža prekrásna oranžová farba. Miešaná so žltou, šedou a červenou. Toľko západov som už videla z našeho okna, firmy kde pracujem. Sme na úplne poslednom poschodí. Aj som pofotila západy, vtáčikov. Cítia sa slobodnejšie, čím vyžšie sú.

Všetci už odišli domov a mne robí spoločnosť akurát tak firemna tlačiaren a bzučiace počítače, ktoré si aj pomaly zaslúžia na dnes oddych. Aj ja sa pomaly poberiem cestou domov, ako už ix-tý krát. Vypnúť pc, svetlá, coffee-machine, prepať telefón, vypať kopirák, vypať zvonček, zapať alarm..a teraz čakať na ten úplne staromódny, skvelý ale strašne pomalý výťah. Kým prídem na prízemie prejde minúta.

Prejdem okolo drogerky, trafiky, kaderníka, kaviarni a som v metre. Pred tym ešte pozdravím chlapcov zo stánku, ktorí ma poznaju snáď podľa kroku. A slečna, ani dnes si nedáme niečo mňamkavé? Vyhováram sa na ženský večný problém – obezita akože. Viem, že s tým ani najmenjšie problémy nemám, no výhovorka funguje i keď s pridaným komplimentom. Ale to my počuť chceme – stále.

Dostanem sa do haly, kde je underground-point. Chodím U1 – červené metro. Na stanici Karslplatz vidím stále známe tváre, dílery už od 19h postávajú – nepríjemné pocity z toho často mávam veru. Pretože som sa dva krát s takými ľudmi dala do reči a skončilo to zle, no šťastie v nešťastí ako sa vraví. Ale dnes je to iné. Dnes tento kontrast milujem. Dnes sa mi páči, keď medzi týmito ľudmi kráčam. Taká jednoduchosť. So mnou cestuje jedna pani, asi z Turecka alebo Iránskej oblasti, kedže má pri sebe 5 detí a šatku na hlave. Všetky poslušne sedia. Občas niečo mama na nich doslova vyhúkne – oni sa nepočujú alebo čo?

Počúvam Nightwish, aj tak sa nedá tetu prepočuť. KONEČNÁ – vystupujem. Prejdem sa po parku, v ktorom vysedávajú sami cudzinci. A mam fajn pocit – pri tom ako idem okolo nich.

V mojom okrese nemám problém ak vídem v teplákoch von – nik mi na to nič nepovie – iba smiešna susedka si frfle, že ako chodím oblečená. Teta – úsmev a bude vám lepšie, nem za to, že sa nudíte. V prvom okrese by som ťažko mohla behať neupravená atď. Teda mohla, ale hnedˇby sa to bralo ináč. A tak mi je dnes fajn, až sa tešim ako blcha, že bývam akoby medzi ,,domácimi žienkami a chlapmi,,, ktorí si behnú večer na pifko, opíjať sa však nepotrebujú. Všetko mi príde úplne krásne – iba niekto tu veľmi chýba a vy viete veľmi dobre koho myslím. Ale inak je Vieden mesto plné krásnych prekvapení – a dnes na to zlé vôbec nepozerám, ani nemyslím. Brú noc, bré ránko – bru chuť.