Poľské „pokušenie“

Publikoval » Majo » Máj 7th, 2007

Už viackrát som bol prekvapený moralizujúcou situáciou v Poľsku. Krajine, z ktorej pochádzal predošlý pápež Ján Pavol II. Vlna pseudo - reformných snáh po jeho smrti mi však pripadá absurdná. Nielen v porovnaní so súčasnosťou, ale hlavne kvôli jej obmedzovaniu ľudskej slobody, ktorá by každému človeku bez ohľadu na pôvod mala patriť. O čom hovorím?

Prvou nezmyselnosťou je odsúhlasenie uniforiem na školách, ktoré má priniesť viac bezpečnosti a „ukončenie prehliadok“ v školách. Tento ťah pokladám za spôsob, ako zmazať rozdiely medzi jednotlivými vrstvami študentov. Pravdou ostáva, či naozaj odstráni „predvádzanie sa“ niektorých študentov ostatným. Neviem si predstaviť nosiť niečo, čo je nielen nevkusne, ale aj sa v tom zle cítim, pritom sa mám sústrediť na školské povinnosti a byť rovnocenný s ostatnými. Móda je podľa mňa dôležitým prvkom mladosti. Práve vďaka nej sa človek profiluje, skúša. Áno predvádza sa, ale nie je to za účelom sexuálneho provokovania, ako dnes uvádza nemenovaný poľský poslanec, ktorý dokonca navrhuje zákon proti „sexuálnemu pokušeniu“. V skratke ide o to, že by sa pokutovalo nosenie mejkapu, priesvitných blúzok, či minisukien.

Táto uniformovanosť zachádza tak ďaleko, že nakoniec atraktívne dievča bude môcť za to, že sexuálne priťahuje muža. Je to absurdný nezmysel a priori vychádzajúc z kresťansky zle interpretovaných pravidiel. Mám naozaj pocit, že Poľsko sa krok po kroku vracia míľovými krokmi späť, keď sa snaží potlačiť bežné ľudské pudy za účelom plnenia kresťanských slov.

V čase, keď Poľskom otriasali sexuálne aféry vysokopostavených politikov ide hŕstka konzervatívnych extrémistov doslova obmedzovať slobodu ľudí nezmyselnými návrhmi zákonov.

Podľa aktuálnej situácie mám naozaj pocit, aj kvôli aktom niektorým členom poľskej vlády, že krajina konvertuje k direktívnym katolíckym praktikám bez možnosti výberu. Spomeňme napríklad jednu z vládnych strán Liga poľských rodín, ktorá má na svedomí návrh zákona zákazu propagácie homosexuality v školstve, alebo absurdum v podobe zákazu rozvodov (kto neprežil domáce násilie, nepochopí). Nehovoriac o návrhu úplného zákazu interrupcií, ktorý sa našťastie neschválil. Za zmienku stoji prehratý spor, ktorým Poľsko porušilo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že neumožnilo žene jej právo na umelé prerušenie tehotenstva.

Ďalšie absurdum, ktorému vôbec nerozumiem je nezmysel v podobe návrhu zákona o obmedzení rodenia cisárskym rezom. Iba ja mám ten pocit, že katolícke monštrum vedie túto krajinu do kúta?

Vyhlasovať homosexuálov za chorých len vykresľuje netoleranciu a porušovanie elementárnych práv jedincov v tejto kresťansky pomýlenej krajine.

A perlička na záver v podobe rezolúcie podporovanej Ligou Poľských rodín s nasledujúcim znením:

„Udeľujeme Ježišovi Kristovi titul: Ježiš Kráľ Poľska. Poľský parlament sa uznáša, že od krstu v roku 966 ktorým sa naša domovina stala kresťanským štátom podriadeným Kristovej moci, v tisícročnej histórii náš národ bol vytvorený a rozvinul sa v sile a svetle“

Niet čo dodať. Tolerujem každého osobnú vieru, orientáciu či politickú ako aj sexuálnu. Nedokážem sa však povzniesť nad niektorými nezmyslami, ktoré Poľsko stavajú do pozície štátu pomiatnutého kresťanskými „hodnotami“. Nad takýmto spôsob plnenia „kresťanských desatoro“ v Poľsku musí ten hore pukať smiechom.

Som rád, že som Slovák.

Zdroje informácií: www.sme.sk, www.sacrumimperium.sk