Sarkazmus

Publikoval » Katka » August 6th, 2009

Co to je? “kúsavý, ironický vtip; trpký výsmech, posmech “ Kazdy ho v sebe v urcitej davke ma. Spojeny s tym ze je niekto zavistlivy a ma akusi potrebu rypat. Aj ja ju v sebe mam ale do urcitej miery!

Casto sa v poslednej dobe vsak stretavam s ludmi, ktori toho nad mieru az moc. Rozmyslam tak co je potom kamaratstvo? Odpustat, prehryznut aj tie nepekne veci, alebo ako?

Pre mna je to hlavne o podpore, o pocite ahoj som tu, vies to ? Nie len tak ze cau nazdar maj sa. Beriem to vazne od a po z a myslim ze to dost ludom davam najavo. Viem sa postarat, no viem byt aj uprimna a netutkat sa so slovami zbytocne. Potom su vsak situacie, kde sa clovek netrafi, je to nevhodne – mrzi ma to, viem sa ale aj ospravedlnit . Kazdy z vas vie o com hovorim, a kazdy z vas to v sebe ma. Preco? Preco mame ale obcas potrebu vrtat a robit si posmesky – niekto viac niekto menej. Lebo nam to chyba? Lebo my to nemame? Alebo sme priblby pochopit ze kazdy vnima precituje inac a podla toho sa aj sprava, podla toho si aj uziva atd. Nieje to krajsi pocit ked niekoho podporite, potesite, ste pri nom a snazite sa ho pochopit a dostanete naspat velku vdaku alebo dobry pocit ze” dakujem, ze si mi pomohol, si uzasny”. Nie je to lepsi pocit sa niekedy udrzat a jednoducho cloveku dopriat alebo si uznat: “zachadzam uz daleko, prepac mam nervy” Niekedy ani toto nie je mozne, lebo vlastny egoizmus toho clovek nepusti. Ano sme rozny a mame nase chyby. No niekedy, ked uz vztah sa neda nazvat ani len kamaratstvom, sa niektori zbadaju o co prisli. A niektori nikdy, co je mozno pre nich lepsie.

A niektore veci koncia same, tisko, v pozadi, po tichu…

A zmiznu niekde v dialke, v hmle pochybnostiach…

Niekedy si ani nechcem uvedomit ze nieco uz nie je ako byvalo, pretoze mi to chyba a chcem to spat. Ale nie som ta, ktora si vsetko necha a bude sa pretvarovat ze sa nic nedeje.

Ja som rada ze mam tych ludi ktorych mam a ze sa viem na nich spolahnut. Dakujem vam!