TITLE: Editoriál

Publikoval » Majo » Marec 18th, 2007

Hnevá ma to. Tak neuveriteľne picháš a predsa si sudičkou iného sveta. Byť mimo tvojej pôsobnosti je nechať sa pohltiť mainstreamom. Nikdy si aj tak nebola diktátom, nediktovala si trend sveta, nevyhrávala si vojny. Predsa si v dnešnej dobe modlou pre okruh ľudí, ktorí žijú v presvedčení, že byť kvôli tebe, je poslanie byť nepochopený.

Ak bude teda niekto hľadať tento trend na tomto mieste, zbytočne. Byť intelektuálom nie je výsada, ani choroba. Iba niektorí jedinci si tento jav interpretujú práve takto, čím sa vlastne sami vylučujú z bežného kruhu. Tento priestor bude skôr o osobnom mainstreame môjho vnútra. Ako vnímam veci vnímané, ako zasa ďalšie zatracujem. Tento priestor nebude spojený so žiadnym spolkom, bude apolitický. Akékoľvek spojitosti už pri jeho vzniku sú nezmyselné.

Prečo vlastne na začiatku spomínam pojem intelektuál? Všetko sa to vlastne začalo len nedávno. Mám kamaráta (meno nebudem menovať, je to nepodstatné), ktorý aspoň podľa jeho správania a názorov, pôsobí ako človek veľmi rozmýšľajúci, plný vlastných zložitých názorov. Jeden deň sme spoločne išli na obed. Keď som asi po tridsiatich minútach prišiel na to, že nedokážem vnímať jeho ťažké názorové interpretácie, povedal som mu: „Za poslednú pol hodinu si asi 20 krát povedal slovo intelektuál…“. On na to: „Konečne si to aspoň niekto všimol.“

Vtedy som si spomenul na jednu knihu. Bol to denník mladého intelektuála, ktorý bol súčasným svetom nepochopený a jeho denné zápisky boli akýmsi útočiskom pred nepochopením jeho vnímania druhými. To však nie je iba o intelektuáloch.

Aj ty sa snažíš niekde zaradiť. Študent filozofie sa možno hľadá vo filozofickom smere, študent informatiky zasa v informačných technológiách. Svet je už dávno minimálne názorovo a z pohľadu špecializácie rozdelený. Delí ho práve to, že človek sa sústredí na konkrétnu vec. Ktorá ho napríklad baví, ktorá ho napĺňa. Realita je však veľakrát iná.

Po čase si (možno) uvedomíš, že tvoj okruh vnímania sa zúžil. Zrazu zistíš, že si nezaregistroval, čo sa deje vo svete, zabudol si, kedy majú rodičia narodeniny. Strácaš sa a vzďaľuješ od ľudí, s ktorými si mal niekedy spoločnú reč. Napríklad stretnutie spolužiakov po pár rokoch, zmenili sme sa, zmenili sme svoj uhol pohľadu, vnímania.

Aj tento víkend som takého podobné stretnutie mal a zistil som, že ľudia môžu byť rozdielni, ale vedia si veľakrát nájsť spoločnú reč. Na druhej strane som zistil, že od niektorých ľudí sa naozaj vzďaľujem, čo ma mrzí. A nie je to tým, že by som ich nedokázal pochopiť (niekedy ich nechápem), ale je to skôr o tom, že sa ma v prvom momente snažia presvedčiť o ich vnímaní sveta, ich špecializácií. Je veľmi zložité nájsť správnu reč s neznámym človekom a práve vtedy je ten mainstream dôležitý, pretože predstavuje akúsi bránu pochopiť človeka trochu viac. Pomáha dozvedieť sa o človeku ako veci vníma a podobne.

Intelektuáli (ak skupina nepochopených) sú ľudia, ktorí tento mainstream pri prvom kontakte nepoužívajú. Vtedy sa však môžu stať dve veci:

• buď je dotyčný (momentálne) naladený na vaše vnímanie a kontakt dopadne dobre. Naladenie však môže byť chvíľkové…
• vystrašíte človeka tak, že sa vám bude v budúcnosti vyhýbať

Preto je ten mainstream niekedy veľmi dôležitý a nebránim sa mu. Minimálne nie pri spoznávaní. Ak človeka bližšie spoznám, viem odhadnúť, čo ho baví a čomu sa venuje. Je ťažké sa naladiť na rovnakú notu s človekom, o ktorom vieme maximálne, ako vyzerá.

Byť IN takýmto spôsobom preto nie je na škodu minimálne pri ľudskom prístupe, ktorý je veľakrát oveľa cennejší, ako čokoľvek iné.

(Venované „nepochopeným“ intelektuálom)