Dnešní moderátori majú obrovské problémy s komunikáciou

Ako sa to vezme. Najskôr som šiel študovať na elektrotechnickú školu, až v druhom ročníku som prestúpil na konzervatórium. Mal som skončiť ako učiteľ hudby, čo ma nelákalo. Hudba ma vždy bavila. Nakoniec som začal hrať v kapele a dal prednosť modernej hudbe pred klasickou. Pri tej klasickej som ale vždy okrajovo ostal.

Klasická hudba je tvoj koníček, alebo aj tvoje zamestnanie?

Zamestnanie je mojím koníčkom a koníček mojím zamestnaním. Keďže pracujem ako speaker, časť práce tvorí samozrejme hudba, bohužiaľ nie klasická. Uvítal by som na Slovensku klasické rádio, čo ale nehrozí. Teda je to koníček, ale do určitej miery aj profesia.

Ako si sa dostal k práci speakra?

Ako slepý k husliam. Už je to pomaly desať rokov, čo som viedol spevácky cirkevný mládežnícky zbor v Žiline. V tom období som publikoval hudobné recenzie v časopisoch a oslovil ma jeden vtedajší moderátor žilinského rádia s tým, že si tie recenzie čítal a či by som nechcel ísť do rádia. Tak som si povedal, prečo nie. Za dva dni som bol na zácviku a o dva týždne som začal vysielať.

Pamätáš si na svoju prvú reláciu v rádiu?

Chronológia postupu je taká, že každý moderátor začína na nočnom vysielaní, kde ma priestor dostať do hlavy hudobný archív a má väčší priestor na voľnú komunikáciu s poslucháčmi. Či už prostredníctvom súťaží, alebo piesní na želanie a podobne. Je to preň ako tréning. To som robil dva mesiace a potom prišlo prvé večerné vysielanie.

Aký je kontakt s poslucháčmi? Vnímaš ho počas vysielania?

Pokiaľ ide o regionálne rádia, kde si vyberáme hudbu a my tvoríme dramaturgiu vysielania, je dôležité uvedomiť si, že hráme pre ľudí a nie pre seba. Mladí moderátori a technici si to žiaľ neuvedomujú a hrajú to, čo sa páči im a nie ľudom. Pokiaľ človeka oslovujem poslucháča vstupom, snažím sa vysielať tak, akoby sedel oproti mne.

Myslíš, že kvalitné hudobné vzdelanie je predpokladom, aby moderátor alebo redaktor mohol robiť v rádiu?

Nemusí byť predpokladom, ale určite je plusom. V súčasnosti tuším existuje študijný odbor: Moderátor - Redaktor. Speaker musí mať mikrofonický hlas, prejav. Myslím, že všetko ostatné sa dá naučiť. Dôležitá je práca s hlasom. Veľmi dobrou pomocou je účinkovanie v súboroch, či v zboroch, kde sa človek naučí pracovať s hlasom, čo mu veľmi pomáha.
K moderovaniu: Platí nepísané pravidlo, že by moderátor nemal byť éteri dlhšie ako tri hodiny, ako je pravidlo že hovorený vstup by nemal mať viac ako sedem minút. Potom je to pre poslucháča únavné. Ja robím napríklad ráno 4 hodiny, potom pauza, a popoludní ešte dve hodiny. Na jednej strane sa to javí ako pružná pracovná doba a že mám veľa voľného času, na strane druhej je to niekedy vyčerpávajúce a náročné, pretože má človek celý deň na kusy.
Náročné je aj ranné vstávanie, pretože ranný blok začína o piatej. Ak sa chce naň moderátor dôkladne pripraviť, musí vstať o štvrtej.

Máš za sebou desať rokov práce moderátora, ako to vnímaš?

Dosť ľudí si myslí, že to nie je žiadna robota. Že je to iba o sedení a rozprávaní. Je tu ale určitá zodpovednosť voči poslucháčovi a istá právna zodpovednosť. Človek si nemôže povedať čokoľvek. Takisto je dôležité dodržiavať štruktúru vysielania ako reklamy, reklamné zvučky, ktoré môžu stať moderátora pri nedodržaní v lepšom prípade pokutu. Nikdy som však v tejto práci nevnímal mínusy. Plusy sú najmä v tom, že človek spozná veľa zaujímavých a známych ľudí a získa veľa kontaktov. Samotná práca, pokiaľ to chce človek robiť zodpovedne, je dosť náročná. Všetky regionálne rádia na Slovensku prechádzajú na systém kumulovanej funkcie moderátor – technik. Čiže na moderovanie už nestačí len hlas, musí sa zvládnuť technika, hudobný archív a scenár.

Bez scenára to nejde?

Nie všetko sa dá pripraviť, ale každý skúsenejší moderátor vie, že základom celého je zvládnutý úvod relácie. Ak sa úvod nevydarí, tak sa to s ním ťahá celú reláciu. Mladí si myslia, že je to jednoduché. Sadnúť na prdel a ide sa. Potom to tak v konečnom dôsledku aj vyzerá a málokto z mladých speakrov si to uvedomuje. Je to neuveriteľne počuť. Človek habká, stratí niť, stratí myšlienku a nevie sa vyjadriť. Bohužiaľ dnešní moderátori majú obrovské problémy s komunikáciou. V dnešnej dobe sa komunikuje cez internet a živý kontakt s ľuďmi, komunikácia na úrovni, ktorá sa odvíja od sčítanosti sú dosť zlé.

Akým spôsobom sa do hudobného archívu dostanú nové svetové hity?

Niektoré rádia na Slovensku sú akoby tvorcami hitov. Príde nejaká skladba a ľudia v rádiu sú z nej schopné spraviť hit, ak keď je to možno úplný brak. Existujú určité hudobné rotácie, ktoré tlačia do rádií hudobné vydavateľstva. Od toho sa odvíja spolupráca. Ak rádio hrá skladby a posiela o tom záznamy, vydavateľstvo rádiu posiela nové single a tie sa potom dostávajú medzi ľudí. Hit je ale podľa mňa skladba, ktorá sa hráva desať, pätnásť rokov.

Ako vnímaš rýchlo kvasené superstar?

Vydavateľstva do popredia veľmi tlačia finalistov superstar, pretože adolescenti ich žerú. My osobne sa tomu vyhýbame, pretože rýchlo kvásky nemajú dlhé trvanie a majú hviezdne maniere. Veľmi som bol ale prekvapený s Roba Miklu. Mal som z rozhovoru veľké obavy a dával som mu 5 minúť, nakoniec z toho bola pol hodina. Nie je všetko také, ako sa javí na televíznej obrazovke.