Zmeny

Publikoval » Katka » Október 11th, 2007

    Najvačšie zmeny u mňa nastali ked som sa presunula na iné miesto – napr. Viedeň. Chcene, nechcene – to je nepodstatné teraz. Bola to jedna z tých veľkých zmien. Určite sa časom diali aj iné zmeny v mojom živote, ale to boli zasa tie iné zmeny, ktoré by som pripisovala k tomu že som dospievala. Teraz mám 25-ti rok, ktorý žijem, mením sa stále, a snáď sa ho aj dožijem.

A teraz? Teraz prežívam tiež zmeny a to hlavne vo vzťahu. Vela z vás vie, že som mala na diaľku vzťah s Majom. Je to zvláštne, človek si uvedomuje každou zmenou, že čo mu znovu chýba.

To, čo mi vtedy chybalo, teraz mam, no chýba mi niečo iné, nové. Niečo, čo tu predtým nebolo, lebo mi chýbali iné veci a nebol priestor pre tie nové.

On mi nedávno povedal: áno, chýba ti to, ale bez toho by si nemala ciel, bod, ktorého by si sa držala. ,,Chýbať,, nie je zlé. Aspoň mne to zrazu prišlo úplne perfektné, veď aspon viem čo chcem – no, síce nie vždy, ale tak svoje pocity celkom dobre poznám, len si ich občas nechcem priznať -  aspoň viem, na čo si počkám, k čomu sa dopracujem, keď to budem mať.

A potom zasa niečo iné a zasa nový cieľ, nové niečo, čo ešte nebudem mať ale bude mi to chýbať. Áno, také chýbanie myslím. Nemyslim tým ani peniaze, skôr take tie malé-veľké medziľudské kroky.

Zmeny, to sú aj zmeny vo vnemoch. Dokázala by som napísať toľko príkladov, ale to by sa konkrétne osoby už asi veľmi spoznali – a to nie je zámer tejto úvahy. Niekedy spoznáš človeka a jeho osobnosť ťa udrie uderí ako blesk. Rozumieš si s tou osobou, ale niečo sa mení. No aj tá zmena je len na chvíľku. Ved napríklad virtuálny svet – čo od neho môžeš očakávať, keď je človek na druhom konci tvojej krajiny? Hoci aj na konci sveta? Len si píšeš. Teraz letí hudba, výmena slov, poézie, výmena noviniek o tom a tom. Dokonca aj online-rádia sú – aj ja jeho mam a dala som mu meno Apassionata a občas je aktívne na  http://www.radio.ipip.cz/
– niektorí viete, že občas som v inom rádiu uvádzala, ale aj tou zmenou som už prešla a mám svoj kľud. A ďalej? A čo ja viem, čo za zmeny pribudnú…

Niektoré roky mi pripadajú tak zbytočné, ale neboli, lenže to som si uvedomila až po čase keď som v nich našla niečo, čo spôsobilo u mňa zmenu. Niektoré kroky mi prídu smiešne, no dnes ich dôvod a silu, ktorá ich k tomu hnala poznám. Stále mi niečo chýba, stále. A toto si ľudia vyčítajú vlastne. Niekto sa hľadá vraj večne. Ale to že bez toho hľadania by to nebol človek, ktorý kráča s časom, to zopár z nás v prvej chvíli ani nenapadne. Je veľa snov, prianí, ktoré človek má, aj ja ich mám a tie nám samozrejme aj teda chýbajú - nenaplnené sny.

Tak sa tomu vraví, alebo nesplnenú túžba. Človek stále niečo chce, po niečom túži. A teraz si predstavme situáciu: všetko máme, naozaj všetko a nič, absolútne nič by nám nechýbalo. Mal by si všetko, kompletne. Bez urážky, ľudia, ktorí majú toho veľa - nemožná predstava. To sa nedá. Ľudská duša si stále pýta, stále chce. Zmeny sú aj vďaka tomu že chceme, že nám chýba niečo, čo nemáme. Stále to posúva vpred. To, po čom bažíme, čo by sme chceli dosiahnuť. Niečo som posunula, niečo som nechala , prečo? Asi nebola túžba dosiahnúť to taká silná. Alebo žeby ľudská lenivosť? Myslím, že ak naozaj chcem, dosiahnem to. Vo veľa veciach som zostala chladná, neprístupná, ale nie, neberiem to zle. Práveže som rada, je to tými zmenamy a mojou hlavnou zmenou v živote bol a je stále môj priateľ Majo. Keď si to tak spätne pozriem, on je tá najväčšia zmena, tá zmena, o ktorých som písala a ktorú milujem, ktorú vnímam v najlepšiom. Zmena, ku ktorej stále niečo chýbajúce pribúda a tak sa mám vždy prečo z dňa na deň tešiť.